RODNÁ  ZEM

Zacnelo sa mi po tebe,

ty rodná zem moja.

Zacnelo sa mi po horách,

čo navôkol stoja.

Zacnelo sa mi po lúkach,

po čerstvej vôni sena.

Zacnelo sa mi po tráve,

keď je z rána orosená.

Zacnelo sa mi po domcoch,

čo čupia v tichu lesa,

po chladnej vode zo studne,

či z horského plesa.

Zacnelo sa mi po slnku,

chcem cítiť jeho teplo.

A ráno vítať prvý lúč,

po noci prvé svetlo.

Zacnelo sa mi po kvetoch,

po vôni ranných ruží.

Zacnelo sa mi po vtákoch,

ich spev každého vzpruží.

Zacnelo sa mi po nehe,

po nehe ľudských duší.

Chcem počuť tlkot ich sŕdc,

čo v nich ticho búši.

Zacnelo sa mi po mame,

už nepočuť jej slová.

Otec môj chcem zacítiť

tvoje dlane znova.

Chcem s vami sedieť ešte raz

doma pri jednom stole,

a prekročiť prah vaších dverí,

keď bývali aj moje.

Zacnelo sa mi po tebe,

po nás láska moja.

Po bozkoch v tvojom náručí,

čo nás navždy spoja.

Zacnelo sa mi po tebe,

po tvojom teplom dychu.

Zacnelo sa mi po deťoch,

po ich detskom smiechu.

Zacnelo sa mi po mieri,

po slobode mojej,

po našom tichom živote,

po šťastí v dlani tvojej.

Zacnelo sa mi po tebe

domovina krásna.

Zacnelo sa mi po rokoch,

buď zbohom mladosť šťastná.

Zacnelo sa mi po vlasti,

po rodnej hrude zeme.

Kde sme rástli do krásy,

tam kde aj zomrieme