MILENCI

Stretli sa náhodou – On a Ona.

A šťastím obdarili jeden druhého.

A potom kráčali alejou

parku dobre známeho

a svet sa zdal taky krásny.

Všetko bolo zrazu krásne,

i prosté a obyčajné veci.

I kvety, slnko, vtáky,

ktoré sa nikdy nemenia

a zdali sa iné predsi.

A potom dlho len tak sedeli

tam na drevenných lavičkách.

A iba oni dvaja vedeli,

že k ním láska prišla po špičkách,

že zblížila ich naveky.

Vtom dotkla sa jej známa dlaň

a známe pery bozkali jej ústa.

Zdalo sa jej že padá zem,

bola to len láska,

 jednoduchá a prostá.

A potom sa jej ticho spýtal:

Vieš čo je to láska?

Neviem, ale ak je to čo cítim,

Tak je nevýslovne krásna.