MIER

Pýtaš sa ma čo je mier,

no predsa neha v každom z nás.

A chcieť spočítať kazdé ráno

koľko ma svet nových krás.

Mier je slnko ktoré svieti,

mier je vidieť hrať sa deti

čo v detských rukách tvoria svet.

Mier sú polia plné zrna,

keď na stole vonia chlieb.

Mier je mladosť plná lásky

i staroba plná pokoja,

a milenci čo svoje bozky

v mäkkej tráve utaja.

Mier sú vrásky na tvojom čele,

ktoré vryl ti dlhy čas.

Ale aj detské oči smelé

a mamin tichý, mäkký hlas.

Mier je kráčať trávou bosý

a v rannej rose umyť tvár.

Mier je láska, ktorú nosíš,

v srdci ako boží dar.