LÙČENIE

Len pár chvíľ je ťažkých v živote

a medzi nimi nájdeš lúčenie.

Keď sa dvaja rozísť musia,

keď ťažko je vravieť nie.

Tak rozíde sa mnoho ľudí,

no mnohí sa stretnú zas.

A mnohých zas navždy rozdelí

neúprosný ľudský čas.

Tak sa lúči matka s dcérou,

keď opúšťa rodný dom.

Tak odprevádza svojho syna

na dva roky k vojakom.

Tak sa lúčia deti s matkou,

keď dorastú v zrelý vek.

Tak zostanú navždy deťmi

v jej materínskom malom srdci,

v srdci plnom nežných viet.

Tak sa lúči dievča s chlapcom,

keď musí odísť zrazu preč.

Odprevádza ho tisíc bozkov

a tisíc ho víta späť.

Tak sa lúči muž a žena

ak prestali si rozumieť,

keď sa zrazu rozísť musia,

lebo cesty späť už niet.

Aj vtedy to v srdci bolí,

to nečakané lúčenie,

keď odíde nám niekto blízky,

my pýtame sa sami seba,

či sa ešte stretneme.

Či podáme si ešte ruky,

či zídeme sa ešte raz.

Či lúčenie nezničilo

to pekné, čo ostalo v nás.

Viem, lúčenie je chvíľa ticha,

čas nedopovedaných viet.

Keď rozprávajú iba oči,

keď pre cudzích miesta niet.

Čas posledných minút spolu,

tu všetko je odpustené.

Posledný stisk, dotyk, pohľad,

posledná chvíľa - LÚČENIE